Archive for december, 2012

História

Posted on: december 29th, 2012 by admin

Chata na Kľačianskej Magure (1.153 m) – z histórie.

Odbor KČST vo Vrútkach ktorý bol založený 28.augusta 1924 začal hneď od svojho vzniku vyvíjať iniciatívu na výstavbu útulne v Malej Fatre pod vrcholom Kľačianskej Magury v nadmorskej výške asi 1200 metrov. Z iniciatívy členskej základne založili najskôr stavebné družstvo ktoré malo za cieľ túto výstavbu zrealizovať. Najväčšiu zásluhu na príprave výstavby mali A. Tašner, riaditeľ meštianskej školy, A. Roubal a D. Lamoš obaja železničiarski úradníci. Z tohto dôvodu bola aj činnosť odboru v roku 1925 orientovaná výlučne na jej výstavbu. Na miesto kde mala stať útulňa vyniesli asi 400 kusov dosiek, medzi nimi 80 kusov
z červeného smreku ktoré sa mali použiť na podlahu, ďalej päť balíkov lepenky, jeden nový sporák, ale aj ďalšie predmety potrebné k jej vybaveniu. Bolo zakúpených tiež 62 stromov za 390 Kč. Celkový rozpočet na chatu bol 6000 Kč, pričom bola aj vyhlásená zbierka. V blízkosti chaty upravili prameň tak, aby v zime nezamŕzal. Prvého augusta 1926 bola útulňa v ktorej mohlo prespať 20 – 25 osôb
slávnostne otvorená. Bola jednoducho a prakticky zariadená a vybavená potrebným kuchynským vybavením. Takto nadšení vrútockí turisti svojou iniciatívou vykonali kus práce. Týmto sa zabezpečila možnosť ubytovania turistov na hrebeni Malej
Fatry, ktorí chceli odtiaľ podnikať túry na jednotlivé štíty tohto pohoria. Od obce Kľačany a od Vrútok bola vzdialená 1,5 až 2 hodiny cesty pešo a viedol k nej turistický chodník vyznačený zelenou farbou. Z lúky na ktorej útulňa stála je krásny
pohľad na celý Turiec, do údolia Váhu a na pohoria a štíty ktoré ho obkolesujú. Zvlášť nádherný je pohľad večer keď tisícky svetiel osvetľujú túto Turčiansku záhradku. Všetci turisti, ktorí tento kraj navštívia boli vrútockému odboru vďační za tento útulný stánok.
Spočiatku bola útulňa otvorená iba cez soboty, nedele a cez sviatky. Počas ostatných dní sa zamykala. Kto v nej chcel prespať musel si kľúč vyzdvihnúť u A. Tašnera, alebo u D. Lamoša. Ten bol v rokoch 1927 – 1928 súčasne aj správcom útulne. 31. januára na rok 1928 odbor KČST vo Vrútkach schválil rozpočet odboru v ktorom boli aj práce na stavbu kôlne pri útulni vo výške 1000 Kč. Najťažšie práce
odkopávanie pôdy v množstve asi 24 m3 a donášanie dreva z neďalekého lesa na postavenie kôlne vykonali pevnou vôľou členovia odboru a študenti. V blízkosti útulne boli aj výborné lyžiarske terény preto sa s obľubou využívala aj v zimnej sezóne. Ďalšími správcami útulne boli Rudolf Scheida (1929 – 1932), K. Štanzel ((1933 – 1934), J. Telehanič (1935 – 1939) a J. Jelenčík (1941 – 1944). V roku 1934 bola útulňa rozšírená a mohlo v nej prespať 40 osôb. V tomto období bola cena za lôžko 5,- Kč. V roku 1938 dostal vrútocký odbor KČST na  vybavenie tejto útulne dotáciu od krajinského výboru vo výške 2.000 korún. To už uvažovali v týchto miestach s výstavbou novej chaty. Dokonca zriadili na tento účel aj samostatný fond na ktorý venovali základnú čiastku 4 tisíc korún. Na pamiatku nebohého predsedu odboru a hlavného iniciátora stavby Dionýza Lamoša bola existujúca útulňa pomenovaná na „Lamošovu útulňu“. Po vytvorení Slovenského štátu ju prevádzkoval vrútocký odbor KSTL pričom v tomto období patrila medzi najlepšie vybavené ochranné útulne u nás, ktoré nemali svojho správcu. Aj Lamošová útulňa bola počas druhej svetovej vojny v roku 1944 vypálená. Po vojne postavili vrútockí turisti KSTL najprv novú útulňu, ktorú v roku 1949 nahradila terajšia chata oficiálne nazývaná „Chata pod Kľačianskou Magurou“. Na jej výstavbu sa použili aj finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu ktoré boli určené na obnovu vojnou zničených chát. Na túto chatu bola vyčlenená suma 1,426.000 Kčs. Terajšia kapacita chaty je 32 osôb, jej majiteľom je opäť vrútocký KST, je celoročne prevádzkovaná.

Ing. Ján Pullmann predseda KST Vrútky